Oscar Wilde, Milionár alebo Kde je moja garantovaná hranica

Autor: Michal Duchoň | 13.7.2011 o 2:40 | (upravené 13.7.2011 o 2:54) Karma článku: 5,84 | Prečítané:  1561x

Ľudia s väčším platom nie sú predsa automaticky múdrejší alebo zručnejší, ako tí horšie platení. Ľudia s lepšou postavou nemajú automaticky lepšie genetické predispozície... Šťastní ľudia sa nemuseli narodiť do šťastnej rodiny... Myslím, že neovplyvním, kedy a kde mi v hlave zabliká kontrolka, ktorá hovorí "uspokojím sa s tým, čo mám, tu mi je fajn" a nepokúšam sa ísť ešte ďalej. No aj tak si prajem, aby sa tej kontrolke vybili baterky...

Na stene vo firme máme citáty Oscara Wilda. Sú geniálne. Nad jedným som sa včera zastavil. Znie:

"Mám veľmi jednoduchý vkus. Vždy sa uspokojím s tým najlepším."

 

Čo som si uvedomil počas posledných 30 dní, kedy som si hľadal job, končiac včera pri Oscarovi v novej firme, je, že to "najlepšie", kam sa môžem dostať, záleží len od momentu, kedy sa uspokojím s tým, čo mám. Byť vďačný za to, čo mám a zároveň chcieť vždy viac v oblastiach, ktoré môžem ovplyvniť a prinášajú niečo pozitívne, je pre mňa jednou z vlastností, ktorá ma poháňa dopredu, no som si istý, že raz to prepálim a padnem späť na garantovanú hranicu ako v hre Milionár.

 

Ako však zistiť, kedy som dosiahol to najlepšie? Hľadám si prácu, niekde ma odmietnu, niekde si zase ja poviem, že mám na viac a po mesiaci hľadania si nájdem veľmi dobrý job - no odkiaľ môžem vedieť, či na mňa hneď za rohom nečakal 2x lepší? Je to ako sedieť v tom horúcom kresle oproti Martinovi Nikodýmovi a po správne zodpovedanej otázke sa ma pýta: "Tak čo, hráme ďalej?". Kde je tá hranica, kedy mám "dostatočne" nahrané a pokračovať ďalej by znamenalo stratu väčšiny toho, čo mám? Odmietnem veľmi dobrý job s myšlienkou toho, že za rohom čaká ešte lepší a ten si nakoniec nenájdem a skončím ešte horšie... Tá hranica musí byť ultra tenká - medzi zodpovednou rozvážnosťou a odhodlaním hráča. Z tohto sa asi nevymotám...

 

Podľa mňa nikto nikdy nevie, kde je tá hranica a ani to nikdy vedieť nebude... Ale to je na živote krásne - to napätie, to riziko, kedy viem, že vidina výhry so sebou prináša riziko prehry... Gamblovať s automatmi a hrať ruletu je hovadina, ak chcem vyhrať. No staviť sám na seba je tá najlepšia stávka. Život je aj tak dosť krátky na to, aby som ho prežil v nude. Každý dokáže viac, ako si myslí. Riziko? Však to na mňa číha každé ráno hneď ako sa zobudím. Keď si nemôžem byť istý tým, že ma na ulici niekto nezastrelí, prečo by som nemohol skúsiť dokázať viac, ako som už dokázal? A ako som písal na začiatku - asi to je tou kontrolkou, ktorá signalizuje, že som sa dostal ďaleko a "už je dobre".

 

"Kto si neváži malých peňazí, nie je hoden veľkých" - myslím, že tak raz zhodnotil v Milionárovi svoj koniec jeden z hráčov, ktorý sa dostal strašne ďaleko, ale na jednej z posledných otázok neuspel a padol oveľa nižšie, ako bol. Hoci som to nepozerával moc často, vtedy mi to uviazlo v hlave. Aj preto zbieram malé mince, keď ich vidím ležať na chodníku. No ako to súvisí s tou kontrolkou? Asi má všetko svoj prirodzený priebeh - aj manažment, o ktorom som písal nedávno a nad ktorým sa teraz opäť zamýšľam (aj vďaka diskusií pod článkom) - tiež musím najprv dokázať, že som dobrý tímlíder malého tímu, až potom môžem viesť celé oddelenie. Najprv vytlač 80kg činku nad hlavu, až potom choď na 90kg... Len neostať tam, kde som! Riziko pádu je tu síce stále, ale opäť, Oscar to vystihol:

 

"To napätie je hrozné. Dúfam, že pretrvá."


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?